Nebolo by to nádherné, ak by ste mali neobmedzený prístup k takému stroju ako je "Animus"?! Táto zázračná elektrónková krabica by vám dokázala vytiahnuť z hlavy udalosti, ktoré prebehli v životoch vašich dávno mŕtvych predkov a ich spomienky či pocity by na nejaký okamžik prešli priamo na vás. Len si to predstavte: ležím pod Animus projekciou a tá my ťahá z mozgu chromozóm na ktorom je záber na môjho pra-pra-pra-pra dedka, ako sa opitý vyberá na cestu z krčmy a po zablatenej ceste okolo temného cintorína, mu skríži plány skupinka hladných vlkov. Dedo statočne a plný alkoholu.. prepáčte: skúseností! Vyťahuje z poza hrubého pláteného kabátu nôž, prehodí si ho z ruky do ruky ale pri tak prudkom pohybe, sa mu náhle zatočí hlava, obráti žalúdok a začne nekontrolovateľne dáviť a zvracať skazený 70% rum. Tam kde pred sekundou stepovala skupinka krvilačných beštií ostane razom len opar a môj pra-pra príbuzný to zase raz dokázal a prežil. Písal sa dávno zabudnutý rok a v Rakúsko Uhorsku nepoznali... Takto nejak by to asi vyzeralo ak by hra Assassin's Creed II bola plne založená na reálnych skutočnostiach. Opak je ale pravdou a tak upustíme od mojich zvrátených fantázií a poďme sa trocha venovať druhej časti pomerne kultovej predlohy od spoločnosti Ubisoft, ktorá tak trocha v tieni slávy svojho predchodcu nedávno skočila z výšky rovno na náš trh a nutné podotknúť, že hráči sklamaný prvým dielom boli tento krát milo prekvapený konečným výsledkom. Príjemnú zábavu vám prajem.

Assassin, si zobral k srdcu radi svojho stvoriteľa a tak sa oblúkom presúvame z križiackych výprav okolia kresťanskej pôdy do Templárskeho prostredia renesančných Benátok. Voda, slnko, pláž či hudba tanec klobása?! Určite nie, Ubisoftu sa podarilo pomerne trefne preniesť atmosféru konceptu akčnej adventúrky do úplne nových historických objektov a zaplniť diery stereotypu, na ktoré si potrpela prvá časť série. Ale pekne postupne. Hlavný hrdina, je opäť ako môj úvodný prolog naznačil, vytiahnutý z hlavy Desmonda (ten žije v súčasnosti v rezervácii ale pod inou firmou než v prvom príbehu), pomocou stroja Animus. Ten nám do rúk vloží príbeh muža menom Ezio Auditore da Firenze. Mladý, švárny a zásadový plemenník s výzorom pornoherca, sa do príbehu uvedie ako statočný zástanca svojich princípov (na začiatku v uliciach jeho rodiska, rozbijete pár chlapcom hubu a pri tom vás hra zasvätí do takmer identického ovládania ako v prvej časti hry), ktorý si vždy zastane svojich kamarátov. Doba je zlá a aj keď politické otázky ho vôbec nezajímajú, za pár okamžikom zistí, že jeho rodina nieje len nejaká poslušná variácia na vzorovú famíliu uprostred renesancie a príbeh dostane krutý spád. Ezio stráca svojho milovaného otca plus ďalšieho člena rodiny (zámerne nechcem prezradiť komplet začiatok) a je nútený prevziať dedičnú štafetu po svojej krvi. Bude to práve otec, kto ho nasmeruje do jeho nového povolania a ešte než sa stačíte aklimatizovať v novom prostredí, Ezio si na seba navlečie starý známi oblek ktorý definitívne a naplno odštartuje projekt menom Assassin's Creed II.

Ak by som mal porovnať dvoch hrdinov z jednej série a to meno Altair a práve Ezio, tak by to bolo celkom jednoduché. Altair, sa profiloval ako chladno krvní zabijak, ktorý za každých okolností vie kde je jeho miesto a čo má robiť. Naopak jeho nosatý kolega Ezio, je skorej jeho nevyzretá bunka, ktorá ešte nedospela a potrebuje trocha nafackovať aby precitol do reality. Je drzí, má priateľku, neplatí dane, jazdí rýchlo na koni po uliciach Benátok a raz použil gondolu na vykonanie veľkej potreby. Jedným slovom: opak Altaira čo bol aj možno prvotný krok Ubisoftu k úplnej zmene ako pristupovať k hlavnému hrdinovi. Hore som krátko naznačil, ako sa hranie prvej časti dostávalo do akéhosi stereotypu na základe pomerne malých možností čo v robiť na celej mape. Choď tam, zober to, okradni ho, zabi ho a toto stále dookola. Je jasné, že z masového merítka nemohla hra baviť celý svet s týmto postupom a tak tvorcovia do druhej časti nastúpili so zástupom vylepšení, ktoré tento hore opísaný efekt majú potláčať. Tak v prvom rade Eizo, si konečne môže zobrať do rúk aj iné než náradie určené priamo pre povolanie Assassina, je to predsa drzí chlapec čo kašle na nejaký kodex tohto združenia a tak okrem klasického meča, dýky v zápästí (ktorá sa teraz delí až na dva kusy, čím vám je dovolené popraviť bleskovo až dvoch protivníkov jedným ťahom či skokom) si bude môcť do rúk zobrať kladivo, sekeru, krátke či dlhé ostrie, malé dýky či jej väčšie formy ale tvorcovia nezabudli ani na také vylepšenia ako otrávený hrot a podobne. Tým tu máme eliminované pasáže s jednou sadou zbraní ale čo ďalej, Eizo je predsa švárny junák a tak potrebuje viac než len jednu sériu ponožiek či deravý suspenzor.

K tomu mu bude slúžiť samozrejme hneď niekoľko obchodíkov, rozmiestnených po mape. U kováča, si budete môcť teda dať opraviť svoje zbrane a brnenie (po súbojoch, sa vám môžu opotrebovať a to chce okamžite riešiť opravou aby vám ostala zachovaná výška energie, ktorá sa tento krát zvyšuje kúpou lepších častí brnenia), budete si môcť u neho zakúpiť nové zbrane, popísané pár riadkov hore ale aj lepšie kusy oblečenia čím, si razantne pomôžete k väčšej výdrži počas bojov. Sme v Taliansku a preto je potrebné aby všetko na vás ladilo, veď kto by chcel len chodiť v striebornej bunde a vypraných nohaviciach. Eizo ide s dobou a tak nieje problém skočiť k miestnemu krajčírovi a ten vám pekne ušije pestrofarebný oblek priamo na vašu uniformu. Verzií je hneď niekoľko z čoho mne sa najviac pozdávala červená farba plášťa a z časti aj obleku. Proste dostanete na výber. Aby som ale nestrávil polovicu recenzie len opisom ako sa hlavný hrdina oblieka na diskotéku, poďme na opis ďalších noviniek v hre. Medzi ne určite môžeme zaradiť aj lekára či lekárov, ktorí vám v hre budú postupne časom určite k úžitku. Zabudnime teraz nato, že nosia masky ako z Rumunského baletného hororu a prejdime k meritu veci. Lekár vás v hre môže okrem rýchleho uzdravenia aj obdariť akýmisi injekciami s liekom, ktoré si jednoducho vložíte do kapsy (počet týchto medikamentov, sa zvyšuje aj kúpou väčších opaskov) a počas boja v ktorom vás zrania ich rýchlo použijete, čím si doplníte okamžite energiu. To je rozhodne jedna z vecí, ktoré tak trocha zrážajú atmosféru prvej časti smerom do arkádového hrania bez nejakej nutnosti sústrediť sa na boj. Apropo boj a jeho princípy. Zase je to ako u predchodcu. Počas súbojov kde sa na vás vyvalí vždy viac ako jeden či dvaja protivníci, môžete používať obranné útoky, okamžité výpady ale aj pästné odzbrojenie. Taktiku si treba zvoliť okamžite pred zahájením boja, pretože tento krát to nebude len dvojica protivníkov ako: lukostrelec a muž s mečom. Tento krát sa pred vás postaví hneď niekoľko druhov zbraní, oblečenia a taktiky. Preto by bolo zbytočné skúšať pästný súboj s mužom, ktorý je oblečený v hrubom panciery a v ruke drží sekeru väčšiu než váš nos made in Italian. Čo sa tíka priebehu boja tak zase stačí len, ak vám to podmienky dovolia, vykrývať útoky a následne vracať kombo ťahy cez efektné zakončenie. Toto je v Assassin's Creed II spracované perfektne, keďže budete zbrane striedať a tak sa budú striedať aj nové a nové ukážky ukončenia. Krv strieka pomerne veselo a tak aj autenticita rastie priamou úmerou.

Hybnou silou prvej časti bol okrem príbehu aj koncept vyškriabať sa na každý objekt na mape. Vo dvojke to nieje inak a tak sa hlavný hrdina bude môcť preháňať svižne po strechách rôznych budov a ak by vás náhodou zbadali stráže, môžete to zalomiť do najbližšieho stohu slamy, drevenej latríny a podobne. Tento krát, sa prvok lezenia stáva zábavnejší aj v tom, že hra vás bude malými úlohami nútiť do rôznych bežeckých výkonov. Či už to bude úloha ako chytiť náhodného zlodeja alebo eliminovať pozornosť hliadok v okolí. Tá dostala tento krát vlastnú ikonu rastu a ak nechcete aby si vás každý okamžite všimol, je nutné hľadať po stenách plagáty s vašou tvárou a pekne ich strhávať dole. Tým si budete po 25% znižovať viditeľnosť u protivníkov. V čom je teda druhá časť Assassin's Creed zase jedinečná?! Určite je to perfektný príbeh a postavy previazané na reálne základy z našich dejín zeme. Stačí ak vám poviem, že v hre bude Eizo úzko spolupracovať s menom ako Leonardo da Vinci. Ten sa stane vašim dobrým priateľom (pomôžete mu preniesť nejaké krabice a zachránite mu krk pred vládou) a bude pre vás vytvárať naozaj originálne vynálezy. Stačí len ak budete na mape hľadať špeciálne zvitky nákresov, ktoré mu následne prinesiete a on vám bude môcť zostrojiť novú verziu bodáku či aj legendárne rogalo, ktoré sa stalo akousi symbolikou pre túto časť. Noviniek je v tejto hre pomerne dosť ale zase prvok motivácie bol len letmo nahradený detailami, už nezbierate vlajky ale tento krát akési vtáčie pierka, hľadáte digitálne odkazy na stenách (k ich objaveniu vám slúži špeciálny orlí zrak) a samozrejme desiatky truhlíc, ktorých obsah vám naplní finančne kapsu. Tvorcovia celkom originálne našli spôsob ako môžete v hre utrácať peniaze. Okrem toho, že si za ne kupujete medicínu, zbrane, brnenie či novú látku na plášť. Budete si môcť kupovať aj vzácne obrazy (tie sú často pomerne drahou záležitosťou) ale čo je zaujímavejšie, v jedne z lokácií miest ako Venice, Florence, a Tuscan budete môcť investovať do úrovne živobytia a stavieb. V tomto moduse, sa vám na hre rozloží celá mapa danej lokácie, kde panuje váš kamarát a človek stojaci za vami počas celej hry a vám bude umožnené každú jednu stavbu na jeho panstve vylepšiť finančným vkladom. Hodne originálna vec.

Je načase si trocha prebrať technickú stránku a s ňou spojenú grafiku. Čo sa tíka plynulosti hry, tak tu nemám absolútne žiaden dotaz kde je Kotaz. Hra beží úplne stabilne a aj keď sa vám môže stať, že pri akčnejších scénach ako preteky na koňoch s vozom u prdele, vám to na stotinu sekundy trhne, nebude to nič čo by kazilo dojem z hry. Ak by sme mali porovnať samotnú grafiku prvej časti a tej druhej, tak je tu podstatné vedieť, že predchodca bol diametrálne inak pojatý čo sa týka artu. Prvá časť bola akousi paletou strieborných odtieňov ale naopak jej nasledovník je už viacej farebným svetom. Máme tu živý vidiek po ktorom budete putovať a hľadať nové kúsky príbehu, a ten vám dá jasnú odpoveď nakoľko inak je štylizovaná grafika dvojky či jednotky. Inak ale ku hre musím povedať, že sa jedná o súčasnú špičku v danom žánre a rozlohe hry. Novinkou je určite aj možnosť počas krytého kráčania ulicou okrádať svojich spoluobčanov, či až po ich smrti im prehrabať kapsy. Zvuková stránka je viac ako perfektná svojou dobovou náladou a spracovaním. Mestá žijú vlastným životom, voda v kanáloch (konečne si môžete skočiť aj do vody a trocha sa tak umyť) má ten správny zvuk a tak isto súper ak ho zhodíte zo strechy, tak sa efektne rozbije o zem. Systém kráčania po rušných uličkách, sa podaril uviesť do dvoch rovín a tak budete môcť rýchlo utekať cez húšť davu bez toho či by ste brali na seba či okolie ohľad ale tak isto môžete pokojne prechádzať pomaly davom a splývať tak s okolím. Ak niekoho okradnete a ten si to všimne, rátajte s problémom a tak isto si dávajte pozor na otravných hudobníkov, ktorých som sa niekedy musel zbaviť rýchlou vraždou. Tento krát je možné zaplatiť ľahkým slečnám, ktoré vás obklopia a odvedú od vás tým pozornosť a nepríjemné pohľady vašich prenasledovateľov. Čo sa týka dabingu tak ten je možno pomerne nešťastne pojatý, keďže hlavného hrdinu vykreslujú ako Američana s prostatou a predkom v Taliansku ale časom, si aj na tento nedostatok určite zvyknete a príde vám možno až vtipný. Rozhovori sú ale na vysokej úrovni a to nielen ako postavy gestikulujú ale aj ako používajú reálne pohyby zo života.