Nastáva nám ten voňavý koniec roka, kde padnú za obeť hektáre vianočných stromčekov, mužské pupky klesnú pod váhou dobrého a skutočne nezdravého jedla, ale aj čas kde je kruh rodiny asi tou najcennejšou vecou akej sa vám môže dostať. Pre tých koho viac irituje materiálna zložka sviatkov (nebudeme si nič tu sugerovať), tak samozrejme niekde medzi tým klišé hore je aj obdarovanie sa navzájom so svojou ženou, priateľkou, kamarátom či iným vám blízkym z kruhu príbuzných alebo "príživníkov". Preto si aj návrat na hernú scénu extrémneho športu vybrala legenda v svojom obore a to meno Tony Hawk, na koniec kalendára. Ten, sa na pár rokov musel potupne skloniť pred nástupom novej vlny EA produkcií a samozrejme naznačujem dve maxi úspešné časti série Skate a ich popularitu medzi hráčskou komunitou. Tony, sa nikdy nehral na nejakú simuláciu skateboardingu a razil si predovšetkým cestu zábavnou metódou hrania s náznakom reálnych trikov, lokácií, skutočných športovcov a v neposlednej rade aj perfektným hudobným sprievodom. Preto som pomerne s prekvapením sledoval ohlásenie hry Tony Hawk: Ride na koniec roka 2009, keďže práve tento titul mal ako prvý definitívne priniesť prerod v sérii a nastoliť nového kráľa športu na štyroch malých kolieskach. Aspoň takto to hlásali, všetky reklamné promo akcie k celej značke a keďže prívlastok Ride, ako asi dobre viete, prezentuje novú hernú perifériu vo forme reálnej dosky na tento populárny šport, nemohol som si nechať utiecť príležitosť zase sa raz po značkách ako Guitar Hero, DJ Hero či Rock Band ponoriť do nového prístupu k hraniu samotnému. Podaril sa teda Tony Hawk preniesť z čistej arkády do reálneho simulovania jazdy na reálnej periférii, alebo to dopadlo tak ako vám to internet hlása už od prvého dňa predaja hry?! Tak nato si skúsime spoločne prísť v nasledujúcich riadkoch našej aktuálnej recenzie. Prajem vám príjemnú zábavu.

Rozhodol som sa, že obsah článku si rozumne rozdelím na dve kategórie opisu a to na priblíženie samostatnej periférie a následne hodnotenie hry. Tým by sme mohli eliminovať prípadné nezrovnalosti pri konečnom statuse čísiel, ktoré väčšinou niekto radšej rýchlo zbehne a potom nechápe ako som k nim dospel. Hurá teda na vec. Tony Hawk Ride, sa mal pôvodne volať Tony Hawk's Adrenaline a tento názov samozrejme dostal po rozhodnutí pribaliť ku hre aj samotný board a jeho koncept začleniť do každej hlavy mladého a dušou voľného hráča. Doska ako taká je pre mňa jednoznačne pokrokovou perifériou, ktorej vývoj aj napriek kvalitám titulu Ride, nebol vôbec zbytočný. Už po rozbalení hry, si môžete okamžite všimnúť kvalitu tvrdeného plastu z ktorého je board vyrobený. Aerodynamika je presnou kópiou reálnej dosky, ktorú ste už určite nejeden krát mali možnosť počuť letieť vzduchom vo vašom okolí parku a nečudoval by som sa, keby za ňou s revom neletela aj samotná mladá osoba s krvavou penou u pusy. Povrch "prkna" je vyrobený z jednej časti drsného plastu, ktorá vám má umožniť hranie buď priamo v teniskách (nezabudnite si ich pred hraním dôkladne očistiť od návštevy v parku) alebo aj s holými nohami či v ponožkách. Naopak spodná časť dosky je z hladkého prevedenia tak aby ste mohli hrať jak na koberci, linoleu či aj na drevených parketách (môj prípad). V tom je ale potrebné využiť plného obsahu krabice s hrou, ktorá vám okrem boardu, hry či návodu ponúkne aj štyri špeciálne pásky na koncept suchého zipsu, ktoré si jednoducho nalepíte na spodok a môžete veselo jazdiť virtuálne aj po plávajúcej podlahe. Síce nieje isté, či nedôjde k nehode ale tak kto by nebol šťastný pri pohľade na blízkeho kamaráta ako s údivom letí hubou proti stene zatiaľ čo držíte v ruke kameru a len tak tak, že nespadnete od smiechu do kaluže krvavých slín, ktoré sa náhle začnú plniť pod jeho telom.

Teraz, sa začneme pozvoľna posúvať aj ku hre ako takej ale najprv je nutné dokončiť načaté. Doska disponuje hneď niekoľkými snímačmi pohybu a pozície. Na okrajoch vpredu a po bokoch nájdete inteligentné senzory ktoré určujú výšku a sklon dosky a na povrchu kde obvykle máte počas hrania obidve nohy sú snímače, ktoré dávajú vedieť hre, ako aktuálne stojíte na doske. Tieto veci teda plne umožňujú hranie hry Tony Hawk: Ride alebo aspoň by mali. Strčte DVD do mechaniky, vytrpte si prvú kalibráciu periférie (ktorá už začne naznačovať, že je niečo zhnitého v štáte Dánskom) a hurá do parkov na poriadnu a pekelnú jazdu plnú adrenalínu. Ride je prvá hra zo série Tony Hawk, ktorá disponuje najskromnejším počtom herných modusov. Nájdete tu klasickú kariéru kde si budete za sprievodu známych mien zo skateboardingu užívať prvé kroky s perifériou, nejaké tie časové merania rýchlosti či výšky nazbieraných bodov a do tretice všetko najhoršie: multiplayer modus. Ten je skutočne kapitola sama o sebe a dosť ťažko sa mi opisuje niečo čo som vlastne ani nemal šancu vyskúšať, keďže hru nikto nehraje a ak som sa náhodou dostal do nejakej mapy, tak som sa nestačil čudovať, že aj v rolu 2009 je možné zažiť jazdu smrti v štýle: idem -sek -sek -sek- idem, jeb - jeb -jeb - sek!!! Poďme teda pristúpiť k offline hraniu, ktoré rozhodne technicky nieje na tom až tak tragicky ako hore opísaný online. K dispozícii vám bude na začiatok vytvorenie postavy v nejakej tej štýlovej šablóne: výška, vlasy, oblečenie a konečne môžeme vybehnúť von. Tvorcovia rozhodne nemali do takto spracovaného výsledku po grafickej stránke zakomponovať pred každou jazdou reálne zábery z reálnych jázd legendárnych mien tohto športu. Pretože akonáhle vás hra následne hodí do mapy, tak sa nestačíte čudovať či ide o projekt na Wii alebo PS2. Grafické úpravy okolia vo mne okamžite vyvolali spomienku na tú istú značku ku poslednému Nintendu, čo som určite u konzole zameranej na vysoký HD štandart naozaj neočakával. Aby som ale neustále len nehanil, tak minimálne framerate ide celkom slušne a nekazí dojem z hrania.

Čo ten dojem ale už kazí, je hranie samotné. Na rozbeh a určenie rýchlosti vášho borca, potrebujete simulovať reálne odrážanie nohou od zeme. Toto si ale okamžite začnete prispôsobovať samému sebe, pretože aj keď inštruktážne video jasne ukazuje: dajte nohu dole a postava sa pohne, tak v realite hry to už tak bohužiaľ vôbec nefunguje. Je nutné si teda pomôcť sám a mne väčšinou pomohlo tuknúť prstom do hrany dosky a športovec sa dal do pohybu. Výskoky, sa prevádzajú prenesením váhy rýchlo zo zadnej hrany na prednú a toto spolu s manuálnou jazdou po predných či zadných kolieskach funguje naozaj perfektne a je to to najlepšie na celej hratelnosti. Následne, sa totiž začnete učiť ovládať smer a predvádzanie zložitejších trikov. Na začiatku kariéry si môžete vybrať obtiažnosť v niekoľkých verziách, z čoho jedna vám ponúka čisté arkádové jazdenie bez určovania smeru (naozaj originálne len tak pre malé deti). Ak sa teda nezľaknete výzvy, smer jazdy na doske určujete prenášaním váhy na stranu hrany, toto je ale čistá paródia na mrzáka, keďže citlivosť senzorov nieje možné upraviť a často teda budete viac na doske tancovať než pôjdete po parku takým smerom akým vlastne chcete. Už tento fakt, vás bude neskutočne frustrovať a odvádzať sústredenosť na reálne predvádzanie trikov. Tony Hawk: Ride nieje rozhodne simulácia aj keď, sa o to navonok rozhodne snaží. Po tom, ako sa vám podarí konečne hráča nasmerovať tak ako ste chceli, nasleduje maturita v podobe náročných trikov. Tie, sa predvádzajú v dvoch rovinách a to naklonenie dosky na jednu či druhú stranu a do toho prudké otočenie doľava alebo doprava. Pri tých skutočne zložitých kombináciách je nutné ešte dosku nakláňať aj do uhla, ale tu sa práve môže stať, že stratíte rovnováhu a pôjdete k zemi ako ja na Silvestra.